Vlčica- časť 2

18. prosince 2010 v 16:53 | Deara |  Vlčica
Milovala som beh, tú voľnosť. Po pár dňoch som stále častejšie cítila vôňu niekoho zo svorky, dokonca som našla odkaz od brata Akiho, že pôjdu zo Snowom na lov.

Tá predstava ma potešila, pretože vychudnutý králik z pred dvoch dní nebol nič moc. Tiež som mala ľahké srdce, lebo som vedela, že svorka je blízko...boli to už dva týždne túlania sa po lesoch, pretekania z vetrom a hlavne rozmýšľania, Jedlo bolo doteraz niekde na spodku mojich hodnôt. Ale teraz som sa rozbehla ešte rýchlejšie ako pred tým, rozjarene som preskakovala všetko, čo mi stálo v ceste a kľučkovala som pomedzi stromy. Ešte pár metrov a budem na skalnom priestranstve, spomalila som a hrdo ako sa na vlka patrí som kráčala pomedzi skaly ku svojej svorke.
"Tak náš malý tulák sa vrátil, zdalo sa mi, že som pred chvíľou videl tvoj žltý kožuch." Povedal statný šedý vlk - Stone. Bol odo mňa o dva roky starší, ale aj tak s nami trávil čas. Bol to náš priateľ a takisto niečo ako náš patrón.
"Ahoj Stone," na pozdrav som do neho strčila ňufákom a oňuchala ho, aby som sa dozvedela novinky.
"Ahoj Sarah. Stále rastieš pomaly ako vždy?" uťahoval si zo mňa a tiež do mňa šťuchol ňufákom.
"A ty to ako vždy nezabudneš spomenúť," hravo som sa po ňom zahnala zavrčala, nechcela som dať najavo ako veľmi ma to trápi i keď zo zmeny mojej vône to asi aj tak poznal. Trápil ma ten rozdiel medzi mnou a mojou svorkou. Najradšej by som ho zotrela mávnutím tlapy, keby to tak len šlo. To že som tomu rozumela to len zhoršilo a túlanie mi pomohlo len trochu lebo utiecť pred tým som nemohla. Musela som premýšľať nad spomienkami, ktoré sa mi postupne vracali. Na to aby som to niekomu povedala som sa ale necítila pripravená. Čo by mi povedali keby zistili, že nie som tak úplne vlk?
"Prepáč mi, vieš, že som to tak nemyslel," zakňučal ospravedlňujúco, keď pocítil zmenu mojej nálady.
"Uhm," nechcela som sa tým už viac zaoberať, tak som sa rozhliadala okolo. "Snow a Aki sú už na love?" spýtala som sa Stona.
Ňufákom mi ukázal k stromu pod ktorým sa lesklo niečo červenohnedé - Aki
"Ďakujem." Vycerila som na neho zuby a rozbehla som sa za Akim.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 WolfGirl Lenush WolfGirl Lenush | Web | 4. března 2011 v 20:12 | Reagovat

:-) Tak možno ešte mám pár minút. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama